Keď homeopatia, tak s lekárom
16. 04. 2019
Autor : MUDr. P. Tibenský
Čo predstavuje homeopatia? Benefit
V lete roku 1992 som sa stretol so spolužiakom z Moravy, s ktorým som študoval na Vojenskej lekárskej akadémii v Hradci Králové. Pol roka som sa venoval samoštúdiu homeopatie a pri ďalšom stretnutí sme sa už bavili o svojich prvých skúsenostiach. Po drobných úspechoch prišli sklamania s dospel som k názoru, že homeopatiu ma musí niekto naučiť – že obsiahnuť takú rozsiahlu oblasť bude len tápaním. Absolvoval som potom rôzne vzdelávanie aktivity u nás i v zahraničí, v čom pokračujem dodnes.
Oplatilo
sa: začal som pomáhať pacientom, ktorým iní kolegovia pomôcť nevedeli. Nebol
som žiadnym zázračným lekárom, to vôbec nie. Mal som však v rukách dva nástroje
– jedným bol lekársky diplom zo spomínanej Vojenskej lekárskej akadémie a
druhým vzdelanie v homeopatickej liečbe. Všetko bolo oveľa jednoduchšie.
Pacientka bola alergická na desatoro antibiotík, nebolo ju prakticky čím liečiť
– naordinoval som homeopatický liek Rhus toxicodendron a ono to zabralo.
Pacientka otehotnela, trpela nevoľnosťami v tehotenstve, naordinoval som liek
Sepia a bolo po vracaní. Prišla zrútená žena po smrti svojho manžela,
naordinoval som jej liek Ignatia a žena zvládla rodinnú tragédiu za pár dní.
Niežeby nesmútila nad svojím milovaným manželom – to nie – to homeopatia
nedokáže odstrániť – ale iba smútila – nebola v hlbokej depresii, ako bola rok predtým
po úmrtí svojej matky. Nebolo to, samozrejme, také jednoduché a bolo dosť
prípadov, kde som liečebný úspech nezaznamenal. Dôležitý však bol fakt, že sme ja
aj moji pacienti získali nádej. Nádej v prípade, kde som bez homeopatie nemohol
očakávať zlepšenie zdravotného stavu.
Základom je informovanosť
Nazdávam
sa, že pacienti sa cítia bezpečnejšie v starostlivosti homeopatov – lekárov ako
homeopatov – nelekárov. Lekár sa môže rozhodnúť o liečebnom postupe
kvalifikovanejšie a vie zhodnotiť, kde sú medze homeopatickej liečby a kde
naopak prevažujú jej benefity. Prvý paragraf našej pracovnej pomôcky – Organonu
liečebného umenia – znie: „Jediným a najvyšším poslaním lekára je navracať
chorým zdravie, čo sa nazýva liečbou.“
Podporujem
však aj vzdelávanie laickej verejnosti v homeopatii – z dôvodu nedostatočnej
informovanosti. Homeopatiká aj vakcíny majú podobný mechanizmus účinku –
stimulujú obranné sily organizmu. Rozdiel je však v tom, že vakcína má
preventívny význam a ordinuje sa zdravým jedincom. Mechanizmus účinku
očkovania, homeopatie, ale i otužovania sa označuje termínom hormetický:
znamená to, že organizmus vystavujeme vplyvu, ktorý nemá toxický potenciál, ale
má schopnosť v organizme vyvolať obrannú reakciu. Očkovanie vyvolá tvorbu
protilátok napriek tomu, že baktérie či vírusy majú len zlomok potenciálu
prirodzenej infekčnej choroby. Homeopatický liek obsahuje minimum až žiadnu
molekulu suroviny z ktorej je vyrobený. A otužovanie je systematické
vystavovanie chladu, ktorý nespôsobí podchladenie, ale vyprovokuje už v
organizme odozvu, ktorej dôsledkom je zvýšená kvalita zdravia. Tieto vplyvy
budia dojem paradoxnosti, ale existujú. Ako lekár s tridsať ročnou praxou
očkujem svojich pacientov proti tetanu. Veľmi často, minimálne 50 x ročne, skôr
viac. Za tridsať rokov je to minimálne 1500 očkovaní, skôr 2000. Poznám iba
dvoch pacientov, ktorí mali po tomto očkovaní alergickú reakciu. Tých neočkujem.
Mal som niekoľko jedincov, ktorí mali lokálny zápal po aplikácii vakcíny. Tým
predpisujem homeopatický liek Thuja. O tri dni je obvykle po probléme.
Každoročne
zaočkujem niekoľko desiatok osôb proti chrípke. Keď som očkoval zamestnancov
veľkej fabriky, tak zo 120 zaočkovaných mali traja ľahkú formu chrípky, bez
teplôt, bez potreby práceneschopnosti. Ako vravím, že tieto nedorozumenia sú
spôsobené neinformovanosťou. Na objasnenie iba pár viet: pacienti sa mi
častokrát počas vyšetrenia posťažujú, ale aj pochvália. Tak sa ako ich
dlhoročný praktik dozviem počas merania tlaku či tlačenia receptu, že napríklad
“Odkedy sa očkujem, už 15 rokov, sme ani ja, ani žena nemali chrípku.“ K
neinformovanosti prispieva fenomén, ktorý všetci dobre poznáme – čo funguje, o
tom sa nerozpráva. Nikoho to netrápi, považuje sa to za samozrejmosť. Človek
nepríde k lekárovi ak ubehol maratón, ale ak sa nemôže postaviť. Muž nepríde k
lekárovi, keď je v posteli výkonný, ale iba ak má problémy a málokto sa príde k
lekárovi pochváliť, že túto epidémiu chrípky som zvládol bez problémov.