Poraďte sa s lekárom, kedy je pre vás vhodné užívať homeopatický liek
Homeopatia

Blog

Keď homeopatia, tak s lekárom

Keď homeopatia, tak s lekárom

16. 04. 2019

Autor : MUDr. P. Tibenský

Čo predstavuje homeopatia? Benefit

V lete roku 1992 som sa stretol so spolužiakom z Moravy, s ktorým som študoval na Vojenskej lekárskej akadémii v Hradci Králové. Pol roka som sa venoval samoštúdiu homeopatie a pri ďalšom stretnutí sme sa už bavili o svojich prvých skúsenostiach. Po drobných úspechoch prišli sklamania s dospel som k názoru, že homeopatiu ma musí niekto naučiť – že obsiahnuť takú rozsiahlu oblasť bude len tápaním. Absolvoval som potom rôzne vzdelávanie aktivity u nás i v zahraničí, v čom pokračujem dodnes.

Oplatilo sa: začal som pomáhať pacientom, ktorým iní kolegovia pomôcť nevedeli. Nebol som žiadnym zázračným lekárom, to vôbec nie. Mal som však v rukách dva nástroje – jedným bol lekársky diplom zo spomínanej Vojenskej lekárskej akadémie a druhým vzdelanie v homeopatickej liečbe. Všetko bolo oveľa jednoduchšie. Pacientka bola alergická na desatoro antibiotík, nebolo ju prakticky čím liečiť – naordinoval som homeopatický liek Rhus toxicodendron a ono to zabralo. Pacientka otehotnela, trpela nevoľnosťami v tehotenstve, naordinoval som liek Sepia a bolo po vracaní. Prišla zrútená žena po smrti svojho manžela, naordinoval som jej liek Ignatia a žena zvládla rodinnú tragédiu za pár dní. Niežeby nesmútila nad svojím milovaným manželom – to nie – to homeopatia nedokáže odstrániť – ale iba smútila – nebola v hlbokej depresii, ako bola rok predtým po úmrtí svojej matky. Nebolo to, samozrejme, také jednoduché a bolo dosť prípadov, kde som liečebný úspech nezaznamenal. Dôležitý však bol fakt, že sme ja aj moji pacienti získali nádej. Nádej v prípade, kde som bez homeopatie nemohol očakávať zlepšenie zdravotného stavu.

Základom je informovanosť

Nazdávam sa, že pacienti sa cítia bezpečnejšie v starostlivosti homeopatov – lekárov ako homeopatov – nelekárov. Lekár sa môže rozhodnúť o liečebnom postupe kvalifikovanejšie a vie zhodnotiť, kde sú medze homeopatickej liečby a kde naopak prevažujú jej benefity. Prvý paragraf našej pracovnej pomôcky – Organonu liečebného umenia – znie: „Jediným a najvyšším poslaním lekára je navracať chorým zdravie, čo sa nazýva liečbou.“

Podporujem však aj vzdelávanie laickej verejnosti v homeopatii – z dôvodu nedostatočnej informovanosti. Homeopatiká aj vakcíny majú podobný mechanizmus účinku – stimulujú obranné sily organizmu. Rozdiel je však v tom, že vakcína má preventívny význam a ordinuje sa zdravým jedincom. Mechanizmus účinku očkovania, homeopatie, ale i otužovania sa označuje termínom hormetický: znamená to, že organizmus vystavujeme vplyvu, ktorý nemá toxický potenciál, ale má schopnosť v organizme vyvolať obrannú reakciu. Očkovanie vyvolá tvorbu protilátok napriek tomu, že baktérie či vírusy majú len zlomok potenciálu prirodzenej infekčnej choroby. Homeopatický liek obsahuje minimum až žiadnu molekulu suroviny z ktorej je vyrobený. A otužovanie je systematické vystavovanie chladu, ktorý nespôsobí podchladenie, ale vyprovokuje už v organizme odozvu, ktorej dôsledkom je zvýšená kvalita zdravia. Tieto vplyvy budia dojem paradoxnosti, ale existujú. Ako lekár s tridsať ročnou praxou očkujem svojich pacientov proti tetanu. Veľmi často, minimálne 50 x ročne, skôr viac. Za tridsať rokov je to minimálne 1500 očkovaní, skôr 2000. Poznám iba dvoch pacientov, ktorí mali po tomto očkovaní alergickú reakciu. Tých neočkujem. Mal som niekoľko jedincov, ktorí mali lokálny zápal po aplikácii vakcíny. Tým predpisujem homeopatický liek Thuja. O tri dni je obvykle po probléme.

Každoročne zaočkujem niekoľko desiatok osôb proti chrípke. Keď som očkoval zamestnancov veľkej fabriky, tak zo 120 zaočkovaných mali traja ľahkú formu chrípky, bez teplôt, bez potreby práceneschopnosti. Ako vravím, že tieto nedorozumenia sú spôsobené neinformovanosťou. Na objasnenie iba pár viet: pacienti sa mi častokrát počas vyšetrenia posťažujú, ale aj pochvália. Tak sa ako ich dlhoročný praktik dozviem počas merania tlaku či tlačenia receptu, že napríklad “Odkedy sa očkujem, už 15 rokov, sme ani ja, ani žena nemali chrípku.“ K neinformovanosti prispieva fenomén, ktorý všetci dobre poznáme – čo funguje, o tom sa nerozpráva. Nikoho to netrápi, považuje sa to za samozrejmosť. Človek nepríde k lekárovi ak ubehol maratón, ale ak sa nemôže postaviť. Muž nepríde k lekárovi, keď je v posteli výkonný, ale iba ak má problémy a málokto sa príde k lekárovi pochváliť, že túto epidémiu chrípky som zvládol bez problémov.