Klinická homeopatia – liečba ako každá iná
Homeopatiu treba chápať ako legitímnu súčasť medicíny, liečbu ako každú inú, ktorá má svoje pre a proti. Má svoje limity, ale i liečivý potenciál.
Autori : MUDr. D. Siveková, MUDr. P. Tibenský
Homeopatiu treba chápať ako legitímnu súčasť medicíny, liečbu ako každú inú, ktorá má svoje pre a proti. Má svoje limity, ale i liečivý potenciál v rôznych klinických indikáciách, ktorý ju predurčuje i na liečbu prvej voľby.
Klinická homeopatia ako súčasť medicíny
Súčasná liečba klasickými i homeopatickými liekmi sa nevylučuje, ba naopak: homeopatická liečba môže znížiť spotrebu niektorých liečiv, u ktorých je vysoké riziko návykovosti či nežiaducich účinkov.
Klinická homeopatia používa homeopatické lieky na princípe podobnosti. Inak povedané, lekár podáva upravenú látku v minimálnom množstve na liečbu takých príznakov, ktoré táto látka dokáže spôsobiť, ak by sa užívala vo väčších množstvách.
Vždy ide o individuálny prístup
Homeopatické lieky sa skúšajú na zdravých jedincoch a schvaľuje ich ŠÚKL SR zjednodušenou registráciou. Dostupné sú v lekárňach ako voľnopredajné lieky. V rukách klinického homeopata je užívanie homeopatík bezpečné, majú minimálne vedľajšie účinky a nespôsobujú alergické reakcie. Liečba je vhodná v každom veku a pri každom druhu ochorenia môžu prispieť k zlepšeniu zdravia. Bežne sa podávajú pri náhlych ochoreniach, ale aj pri chronických chorobách. Príznaky choroby sa tvoria v rámci ochrany organizmu a sú charakteristické nielen pre konkrétne ochorenie, ale sú aj individuálne a u každého trochu iné. Homeopatická liečba je preto prísne individuálna, pričom dôraz sa kladie na výber lieku, ktorý čo najviac koreluje s príznakmi chorého jedinca, s cieľom navodiť zlepšovanie zdravia.
Komplementarita a alternatíva v praxi
Svetová zdravotnícka organizácia radí homeopatiu medzi komplementárnu a alternatívnu medicínu, čo je názov, ktorý dostatočne presne označuje jej miesto. Komplementárny znamená doplnkový, doplňujúci – teda taký, ktorý k nastavenej alopatickej liečbe doplní, to čo jej chýba.
Príklad: Pacient prekoná infarkt myokardu. Po štandardnej liečbe sa dostane do starostlivosti svojho praktického lekára, ktorý mu predpíše naordinovanú terapiu. Lieky na zníženie tlaku, na zníženie hladiny tukov, na prevenciu zrážania krvi. Ak je jeho lekár erudovaný v klinickej homeopatii, niekoľkými cielenými otázkami sa ho spýta na okolnosti ochorenia a ak sa napríklad dozvie, že, „v júni mi zomrel v Británii jediný syn a ten infarkt mám zrejme z toho“, naordinuje mu liek Ignatia amara, ktorý je liekom indikovaným v prípade zármutku zo straty milovanej osoby. Zlepší tým prognózu pacienta, homeopatikum ho upokojí i bez klasických liekov, ku ktorým sa najmä muži stavajú odmietavo a skôr inklinujú k prirodzeným sedatívam s rôznym obsahom alkoholu.
Alternatívny znamená náhradný, homeopatická liečba je druhá možnosť ku klasickej liečbe. Tu je voľba lieku na rozhodnutí klinického homeopata, prípadne po porade s pacientom, či je pre neho vhodnejšia liečba klasická, či alternatívna.
Príklad: Pacient príde na vyšetrenie s bolesťami v krížoch, ktoré sú intenzívnejšie ráno. Keď sa rozhýbe, bolesti ustúpia. Navečer, keď je pacient už unavený, bolesti majú tendenciu sa opäť objaviť. Tieto príznaky sú príznakmi lieku Rhus toxicodendron. Lekár homeopat môže tento liek naordinovať a v súlade so zákonom podobnosti, na základe ktorého homeopatické lieky ordinuje, sa zdravotný stav pacienta zlepší. V žiadnom prípade sa nevylučuje súčasné užívanie liekov chemickej podstaty a liekov homeopatických. Aj keď ich mechanizmus účinku nepoznáme, vieme, že nemajú vzájomné interakcie.
Ako prebieha konzultácia s klinickým homeopatom?
Vyšetrenie u homeopata prebieha podobne ako u každého konvenčného lekára. Na začiatku je dôležitá anamnéza (história zdravotných ťažkostí), aj vyšetrenie, prípadne kontrola laboratórnych výsledkov. Takýto postup je nevyhnutný pred rozhodnutím akú ďalšiu liečbu lekár odporučí.
Netreba zabúdať na to, že lekár je viazaný mlčanlivosťou, preto sa mu pacient môže zveriť aj s príznakmi, ktoré bežne nezverejňuje. Nebude ho súdiť, ani kritizovať, veď snahou lekára je pomôcť pacientovi. Pred naordinovaním homeopatického lieku potrebuje klinický homeopat poznať viac prejavov, jedinečných individuálnych reakcií pacienta a ich vplyv na zdravie. Individualita pacienta sa skladá z množstva údajov: telesná konštitúcia, zdravotný štýl, chute a averzie v jedle, spánok, sny, spôsob reagovania, koníčky, práca, vzťahy a podobne. Až na základe takéhoto celkového obrazu môže homeopat predpísať čo najpodobnejší homeopatický liek v konkrétnom riedení (tzv. potencii). Vzhľadom na takýto postup môže vyšetrenie trvať 15 minút, ale aj 2 hodiny.
Je výhodné, ak má pacient vopred pripravené poznámky, prípadne vyplní dotazník, aby sa nezabudlo na niektoré príznaky, ktoré ovplyvňujú jeho zdravie. Príprava šetrí aj čas strávený u klinického homeopata.
